pherkard

pherkard | Netolerantný laktózofob

Prasačiny momentálne nie je možné zobraziť.
pherkard

V parku stoja dve sochy, on a ona, nahe, v milostnom objati ktore vyjadruje v kameni ich nikdy nenaplnenu lasku.
Odolavaju zubu casu, prsi na nich, snezi, pada listie, ale najviac ich nicia holuby, lebo na nich seru.
Sochy nemo prosia boha, aby im dal aspon chvilocku, aby mohli naplnit to co vyjadruju svojim objatim.
Pan Boh ich vyslysi a sochy v noci na hodimu oziju.
Zostupia z podstavca a drziac sa za ruky odbehnu do krovia, odkial sa pol hodinu ozyvaju slastne vzdychy.
Po pol hodine vyjdu z krovia a ona roztuzene hovori jemu:
"Zeby sme to zopakovali?"
On odpoveda:" Dobre, ale teraz ty podrzis holuba a ja ho oserem"

 
petersonm
petersonm | 18.5.2018 08:56

Z toho vyplýva, že doteraz sral on na jej holubicu.
Už som kadejako nazýval toho svojho, ale holub ešte nie. Už som s kadejakou bol, aj s takou čo chcela srať. Voči gustu žiaden dišputát. Už som kadejako nazval tie ich, ale holubica ešte nie. Už som kadečo vyskúšal... voči gustu žiaden dišputát.
V sexe a vojne sú všetky zbrane dovolené.
Nuž nechápem, čo ťa na živote sôch toľko pobavilo.


 
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
 
 
loader