Učiteľka doniesla na zoológiu pomôcku, zavesila ju na tabuľu a pýta sa šibalsky detí :

Deti, čo nám to tu visí za vtáka ?
Dežko sa hlási: Prosím, prosím, za vtáka nám tu visí netopier!

Ano aj ten je pekny

Az na to, ze netopier nie je vtak...

A kto to kedy kde tvrdil?

"...znace co to za žvire?"
"ta kec to ne topier..."

Ešte v origináli by učiteľka mala hovoriť spisovne, aby bol kontrast :) Inak, neviem ako dnes, ale pred takými 20 rokmi, keď prišla na východ návšteva zo západu, tak bolo treba deti napomenúť, že majú hovoriť, ako pani učiteľke v škole, aby im hostia rozumeli...

po rusnacky to znie lepšie, škoda že neviem po rusnacky

Še nehutori "byc" aľe "buc", jakaški amater toto prekladal...

zbožňujem hadky čo sa ako po východniarsky povie a pritom v každom valale sa inak rozprava :D

Hovado, síce máš pravdu, ale ypsilon východňarčina nepozná

zdroj?

https://sk.wikipedia.org/wiki/Východoslovenské_nárečia

Nie je to tam explicitne napísané, ale v príkladoch máš všetko s mäkkým i, čo je logické, keďže východoslovenské nárečia vznikli pred kodifikáciou dnešného spisovného jazyka...

https://humenne...m-nareci-218825

potrebujeme kodifikaciu východoslovenského nárečia :D

nepotrebujeme :D

v zemplínčine neexistuje y a všetko sa píše s mäkčeňom, ňeška, priňeš, peňeži...

vlado v žiadnom z východoslovenských nárečí neexistuje...ostatné nárečia neriešim, tam niesom doma :)

hovado - a ktoreho vychodslovenskeho narecia kodifikaciu by si navrhoval. Ved pomaly kazda dedina tam inac recuje.

pherkard... každá dedina vlastná kodifikácia.

Rečuje sa vo Veľkom Folkmari akurát.

U nas še hutori.

Len tak - otec pochadzal zo spisa - pri Sp. Novej Vsi a babka aj detko, ked som tam bol cez prazdniny 1970-> tak aj hutorili aj recovali - neviem kedy a preco pouzivali jedno alebo druhe slovo, asi tam bol rozdiel vo vyzname, ale pouzivali obidve.

Pherkard: Ako vravieval kamarát od Vranova, ozajstný východ je až za Slanskými vrchmi, takže nejaký Spiš sa moc nechytá :D

Pherkard : Ja pochádzam z južného Zemplína... My sme hutoreli. Na strednej som mal spolužiaka, ktorý rečoval. Mne to slovo dosť reže uši, nesedí mi. Ale budiž. Ten spolužiak bol práve z Veľkého Folkmaru.

Viem, že na východe sa okrem toho aj hvari (Prešov a okolie) a vypravia (to neviem presnejšie určiť). Rusnáci bisiduju.

Nathan, s tými Slanskými vrchmi je to kravina, Slanské vrchy nikto nerieši.

Len tak - teraz si mi pripomenul, stari rodicia aj hvareli. Pamatam si ked som spadol z jablone a rozbil som si koleno, tak babka: "ta ja som ci hvarela ze bi se ti nedirgal na toten strom" - a dalej si uz npamatam ako to bolo.

viac mi sedí " že bi ši še nedrapal na tot strom ", ale východniarčina je ozaj veľmi pestrá a rôznorodá.

pherkard, presne to som chcel, na Spiši še hvari a babka ci hvareli, žebi ši še nedirgal na toten strom.

Okrem toho Rusíni ešte bisiduju a v rusnáčtine mám priznám sa medzery.

Ľem tak, jakaški ši vidumani ňeška

Ty kokos, rusnáci je kapitola sama o sebe. To napínam uši ako netopier a aj to zachytím len zhruba kostru rozhovoru.

Šicko v kľudze, dajak še nelapaš, ty jakaški.

a što, neznaš bisiduvati?

Milujem rusnácke vtipy so strýkom Vasiľom. Ale na potvoru ma nič nenapadá.