Slavný německý filozof Hegel pracoval v kategoriích teze-antiteze-syntéza. Teze je původní myšlenka, která je nosná, ale něco jí chybí. Její neúplnosti využívá antiteze, která tezi popírá. Nakonec nastupuje syntéza, jež překonává konflikt a smiřuje tezi s antitezí tím, že přichází s myšlenkou na nové, vyšší úrovni.

Dakujem za info, ale filozofia je pre mna spanielska dedina, takze som z toho nie moc mudrejsi.
Mna zaujala skor myslienka mojho prispevku, take odbornejsie opisanie principu pomaly verenej mysi. Ze si ani neuvedomi, ze je varena, az ked uz je neskoro.

máš to celé volajako popletené. toto nie je hegelova dialektika a varí sa žaba, nie myš. asi si skoro ráno vstal.

Kdesi som to cital, a tak som to prepisal.
Netvrdim, ze je to pravda - ved je to aj v nadpise, a s tou mysou mas pravdu. Nesedela mi tam, furt mi chodilo po rozume prasa a voda sa vari - ale to mi tam vobec neslo, toz som dal mys. Ale myslienka je azda pochopitelna, aj cloveka mozes postupne uvarit, zbavit prav a este ti bude tlieskat.

Tiež filozofiu nemusím, ale to čo popisuješ mi tiež nepríde ako Hegelova diakritika.
A určite žaba. Žaba. Kvák. :D Postupné varenie žaby sa často spomína v súvislosti so zmenou klímy.

jednoducha odpoved: vzdavame sa prav, pretoze inak by sme sa vratili do doby, ked sme nemali ziadne prava.

radsej budem rozmyslat o tom, co si kupim regulovanou menou v regulovanom obchode, ako nad tym, ci som dostatocne prevaril vodu z potoku, aby som neotravil rodinu.

čo sa týka samotnej myšlienky o reakcii strachom na problém, príde mi to úplne normálne, problém by bol, ak by sme tak nereagovali.

vlado | 16.5.2022 13:06
Ako sa hovori, vsetko s mierou. Aj ten strach.
Nie je niekedy rozduchavny jeho plamen do zbytocnej velkosti, aby sa dali masy lepsie ovladat.
Ved si zober napr. otazku zidovstva. Strach, nenavist, zavist, zivena niektorymi politikmi pretrvava v urcitych vrstvach spolocnosti doteraz. A na zaklade tohoto "strachu" su schopni kricat: ukrizuj!
A my, ostatni? dokazeme naozaj realne odhadnut mieru strachu a v jej zavislosti aj mieru prav, ktorych sa v mene toho strachu dobrovolne vzdavame, ci je ta miera adekvatna?

No pozri, všetci sa vzdávame časti svojej slobody už len tým, že sme súčasťou nejakého spoločenstva. Nazýva sa to spoločenskou zmluvou - je to postúpenie väčšej alebo menšej časti prirodzenej slobody členov spoločenstva verejnej autorite; zmluva, ktorú ľudia uzavreli vedome s cieľom vytvoriť štát a právo, pretože už nechceli žiť ďalej v anarchii a vojne všetkých proti všetkým. Na spoločenskej zmluve spočíva spoločenské súžitie a štát.

Ano, suhlasim. Ani ja nemam chut zit v anarchii a verim, ze demokracia je zatial to najlepsie co ludstvo vymyslelo k organizovaniu spolocnosti. A uloha strachu a odovzdavania prav a tym aj spolocenskej kontroly je nutna (policia, kontroly na akohol napr.)
Na druhu stranu, obavam sa, ci sme nespohodlneli az natolko ze sme stratili strach ohladne odovzdavania svojich prav.

Zatiaľ myslím, že nie. Skôr mám desivý pocit, že veľmi veľa ľudí zabudlo na históriu a radi by sa vrátili do starého režimu. Lebo predsa tam mali tie istoty, prácu, dôchodok, umelo držané nízke ceny, síce všetko priemerné, ale mali, nemuseli sa starať, rozhodovať sa a namáhať. Len ako keby si nechceli priznať, za akú cenu.

strach je prirodzené reakcia na neznámo, pomáha nám prežiť. a od toho máme kritický rozum, aby sme tú mieru ovládania dokázali ukočírovať. osobne si myslím že to bude len horšie, a to z dôvodu zhoršovania životných podmienok a neustáleho progresu v spoznávaní ľudskej mysle.