Každé náboženstvo viedlo vojny a praktizovalo nezmyselné zabíjanie už len z princípu, že Kálí, Áres, Alah, Horus, Khorne, Týr atď. si to "priali" vo vladárovom sne...
Náboženská vojna je niečo ako križiacke výpravy, katolícko-protestanské vojny v Európe, husitské vojny, islamský štát a iné džihády. Ale náboženstvo asi musí dosiahnuť istý stupeň vývoja a rozšírenosti aby bolo natoľko sebestredné a hmotne zabezpečené, aby sa ďalej rozširovalo násilím.
Indiáni medzi sebou asi bojovali skôr o územie na lov a pestovanie. Skôr doplatili na náboženské vojny medzi bielymi - katolícki Francúzi vs. protestantskí Angličania v 17.-18. storočí.
Ony aj tie abrahámovské náboženstvá majú pôvod v nejakom šamanskom zariekaní, ale postupne sa vyvinuli do komplexných systémov ovplyňujúcich hospodárstvo a politiku, expandujúcich a absorbujúcich menšie náboženstvá. Tie severoamerické indiánske to nestihli.
Je naivné si myslieť, že severoamerickí boli pacifisti, ktorí bojovali, iba keď museli. Keď belosi kolonizovali sever, mnohé kmene sa pridávali do vojen aj medzi Angličanmi a Francúzmi a ukázali svoj chabý charakter a zásady. Človek je skrátka tvor nedokonalý. Aj medzi tibetskými mníchmi sú šialení kreténi.
samozrejme, že severoamerickí indiáni viedli vojny, vyhladzovali sa navzájom, brali do otroctva a podobné pestvá. len ma zaujímalo, či dospeli do toho stavu, že si to ospravedlňovali náboženskou vierou ako európania.
samostatný tibet bývala pre bežného plebejca dosť hnusná teokracia.
Dovolim si nesuhlasit s terminom "nabozenska vojna".
Vojna je v prvom rade vyvolana chutou jednotlivca vlastnit viac, mat moc nad viacerymi ludmi, byt "slavny a obdivovany", ktory zaroven dokaze, pod roznymi klamlivymi dovodmi, ovplyvnit masy aby ho nasledovali.
Nabozenstvo, narodny scializmus, komunizmus..., denacifikacia, su len zastupne temy, ktore sluzia vodcovi, vodcom, na ovplyvnenie mas, aby dobrovolne a s nadsenim isli bojovat za ideologiu, ktora im bola "implementovana".
Kazda, z tych vojen, o ktorych ste pisali vyssie, bola vyvolana v prvom rade mocensko ekonomickymi zaujmami mocibaznych jedincov a en masam bola pretraktovana ako vojna nabozenstiev, idei atd.
Perky, to ale nič nemení na veci, že ľudia išli bojovať sfanatizovaní náboženstvom a kvôli náboženstvu. Preto sa to neprestane nazývať náboženskými vojnami, že na pozadí stáli mocenské záujmy niekoľkých jedincov.
Severoamerickí Indiáni pred príchodom belochov podľa toho čo sa vie viedli vojny nie kvôli viere, kvôli pragmatickejším cieľom - získať viac územia, kde mohli loviť a pestovať, získať otrokov, ktorí mohli vykonávať ťažké práce, nakradnúť tovar. Potom kvôli dajme tomu takým abstraktnejším cieľom ako česť a sláva.
Že sa neskôr pridávali na stranu Angličanov alebo Francúzov ale už bolo spôsobené buď stáročným nepriateľstvom medzi kmeňmi alebo náboženstvom, napríklad Huróni, nazývaní aj Wyandoti, alebo Algonkini na strane Francúzov boli kristianizovaná a boli to riadni fanatici, ktorí zabíjali Angličanov jedna radosť. Z opačnej strany Irokézi boli spojencami skôr Angličanov aj kvôli obavám zo šírenia katolíckeho kresťanstva.
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
viedli indiáni náboženské vojny? zabíjali sa vyznavači wakantanku a manitoua navzájom kvôli rozdielnej viere?
Každé náboženstvo viedlo vojny a praktizovalo nezmyselné zabíjanie už len z princípu, že Kálí, Áres, Alah, Horus, Khorne, Týr atď. si to "priali" vo vladárovom sne...
Nabozenska vojna, to je nieco ako denacifikacia?
Náboženská vojna je niečo ako križiacke výpravy, katolícko-protestanské vojny v Európe, husitské vojny, islamský štát a iné džihády. Ale náboženstvo asi musí dosiahnuť istý stupeň vývoja a rozšírenosti aby bolo natoľko sebestredné a hmotne zabezpečené, aby sa ďalej rozširovalo násilím.
Indiáni medzi sebou asi bojovali skôr o územie na lov a pestovanie. Skôr doplatili na náboženské vojny medzi bielymi - katolícki Francúzi vs. protestantskí Angličania v 17.-18. storočí.
Ony aj tie abrahámovské náboženstvá majú pôvod v nejakom šamanskom zariekaní, ale postupne sa vyvinuli do komplexných systémov ovplyňujúcich hospodárstvo a politiku, expandujúcich a absorbujúcich menšie náboženstvá. Tie severoamerické indiánske to nestihli.
Stredoamerickí indiáni boli jednou z najbrutálnejších civilizácií, ktorí hrdo v mene Huitzilopochtli rezali vlastné deti.
Hento na obrázku vyzerajú skôr ako severoamerickí.
Je naivné si myslieť, že severoamerickí boli pacifisti, ktorí bojovali, iba keď museli. Keď belosi kolonizovali sever, mnohé kmene sa pridávali do vojen aj medzi Angličanmi a Francúzmi a ukázali svoj chabý charakter a zásady. Človek je skrátka tvor nedokonalý. Aj medzi tibetskými mníchmi sú šialení kreténi.
samozrejme, že severoamerickí indiáni viedli vojny, vyhladzovali sa navzájom, brali do otroctva a podobné pestvá. len ma zaujímalo, či dospeli do toho stavu, že si to ospravedlňovali náboženskou vierou ako európania.
samostatný tibet bývala pre bežného plebejca dosť hnusná teokracia.
Dovolim si nesuhlasit s terminom "nabozenska vojna".
Vojna je v prvom rade vyvolana chutou jednotlivca vlastnit viac, mat moc nad viacerymi ludmi, byt "slavny a obdivovany", ktory zaroven dokaze, pod roznymi klamlivymi dovodmi, ovplyvnit masy aby ho nasledovali.
Nabozenstvo, narodny scializmus, komunizmus..., denacifikacia, su len zastupne temy, ktore sluzia vodcovi, vodcom, na ovplyvnenie mas, aby dobrovolne a s nadsenim isli bojovat za ideologiu, ktora im bola "implementovana".
Kazda, z tych vojen, o ktorych ste pisali vyssie, bola vyvolana v prvom rade mocensko ekonomickymi zaujmami mocibaznych jedincov a en masam bola pretraktovana ako vojna nabozenstiev, idei atd.
Perky, to ale nič nemení na veci, že ľudia išli bojovať sfanatizovaní náboženstvom a kvôli náboženstvu. Preto sa to neprestane nazývať náboženskými vojnami, že na pozadí stáli mocenské záujmy niekoľkých jedincov.
Severoamerickí Indiáni pred príchodom belochov podľa toho čo sa vie viedli vojny nie kvôli viere, kvôli pragmatickejším cieľom - získať viac územia, kde mohli loviť a pestovať, získať otrokov, ktorí mohli vykonávať ťažké práce, nakradnúť tovar. Potom kvôli dajme tomu takým abstraktnejším cieľom ako česť a sláva.
Že sa neskôr pridávali na stranu Angličanov alebo Francúzov ale už bolo spôsobené buď stáročným nepriateľstvom medzi kmeňmi alebo náboženstvom, napríklad Huróni, nazývaní aj Wyandoti, alebo Algonkini na strane Francúzov boli kristianizovaná a boli to riadni fanatici, ktorí zabíjali Angličanov jedna radosť. Z opačnej strany Irokézi boli spojencami skôr Angličanov aj kvôli obavám zo šírenia katolíckeho kresťanstva.