Přijde chlap s pejskem do kostela, že by ho chtěl pokřtít. Farář rozpačitě říká: „Tohle opravdu není možné, tohle katolická církev nedělá. Ale támhle přes ulici je nějaká alternativní církev, třeba vám tam pomůžou.“
Chlapík zklamaně odchází a ještě se otočí: „Myslíte, že mi na to bude u nich stačit deset tisíc korun?“
Kněz překvapeně vykřikne: „Člověče zlatý, proč jste neřekl hned, že ten pes je katolík?!"
Blbosť, ako mohol byť nepokrstený katolíkom? Vtipné to bolo, keď išiel vybavovať pre psa pohreb.
Vtip pokračuje.
Farár opravil za peniaze kostol. Potom prišiel chlapík s malými šteniatkami, krst šteniatok prebehol bez problémov, chlapík zaplatil slušné peniaze. Farár opravil faru.
Toto už neušlo pozornosti pána biskupa, ktorý sa na prosperujúcu faru vybral na inšpekciu. Po niekoľkých otázkach musel farár s pravdou von, priznal, že pokrstil psa aj šteniatka. Biskup sa rozzúril, chrlil síru, metal blesky, pucoval nebohého farára. Potom si ale ešte raz pozrel účtovnú knihu a peňažný denník. Nakoniec rezignovane vraví farárovi: Keby ten pán zas prišiel, že šteniatka chcú birmovku... nech ide rovno za mnou!
P.S.: Je to iba fikcia! Tu účtovnú knihu a peňažný denník som si vymyslel! :-) :-) :-)
Ta uctovna kniha a penazny dennik, boli na tom pokracovani vtipu najvtipnejsie, i ked sa vtip z krestanskeho, preklopil do absurdneho humoru.