Prislovie indianov z kmena Dakotov znie:
Ked zistis, ze jazdis na mrtvom koni, zosadni.

Nicmenej, v profesionalnom zivote casto presadzujeme ine strategie podla ktorych sa v takejto situacii pokusame jednat:

- obstarame si vacsi bic,
- vymenime jazdca
- tvrdime: ved ten kon vzdycky jazdil...
- zalozime pracovnu skupinu na analyzu kona
- navsivime ine miesta, aby sme sa pozreli ako sa jazdi na mrtvych konoch
- zvysime standart kvality pre jazdu na mrtvom koni
- vytvorime „task force“ na ozivenie mrtveho kona
- vypracujeme zrovnavacie prehlady mrtvych koni
- upravime kriteria podla ktorych sa urcuje ci je kon mrtvy
- najmeme a zaplatime nikolko externych specialistov, aby jazdili na mrtvom konovi
- zapriahneme niekolko mrtvych koni, aby sa im lepsie tahalo
- prehlasime, ze ziaden kon nemoze byt natolko mrtvy aby sa na nom nedalo jazdit
- vypracuje niekolko studii, ci je pre tento problem aj lacnejsie riesenie
- zakupime „nieco“ po com bude mrtvy kon bezat rychlejsie
- nasadneme na svojho stareho chromeho osla a zamaskujeme ho mrtvym konom
- nariadime prescasy a nosime mrtveho kona sami
- restruktualizujeme niekolko krat stajnu
- zdvojnasobime pridel krmiva
- prehlasime, ze mrtvy kon bol uz od zaciatku nasim cielom
- jazdca povysime
- budeme zapierat, ze sme vobec nejakeho kona mali
- sadneme si a budeme cakat az sa kon zdvihne

Akakolvek podobnost s nasou reformou zdravotnictva, dochodkoveho systemu ci inych „statnych“ reforiem, ich projektov a poradcov je cisto nahodna.