Čo bude potom?

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa spýtalo druhého:
-"Veríš na život po pôrode?"
-"Samozrejme. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu práve preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom."
-"Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?"
-"To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme chodiť a jesť ústami."
-"No to je ale nezmysel! Chodiť sa nedá. A jesť ústami? To je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz moc krátka."
-"Ale nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu iné, než sme si tu zvykli."
-"Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič, len dlhá stiesnenosť v temnote."
-"No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará."
-"Mamu? Ty veríš na mamu? A kde ma akože podľa teba byť?"
-"No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli."
-"Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikde nevidel, takže je jasné, že žiadna mama nie je."
-"No ale niekedy, keď sme ticho, môžeš počut ako spieva, alebo cítiť ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom!" Bruno Ferrero